Kuchynsko-orešanský kras sa nachádza v severnej časti Pezinských Malých Karpát medzi obcami Kuchyňa a Horné Orešany (obr. 1). Má značne pruhovitú stavbu, pričom sa striedajú vápencové a nevápencové súvrstvia, čo limituje vývoj a rozsah krasu. Kuchynsko-orešanský kras má pomerne pestré krasové územie, kde možno pozorovať takmer všetky krasové javy povrchového aj podzemného krasu.

Obr. 1. Vymedzenie Kuchynsko-orešasnkého krasu (Mitter, 1983).

Povrchový kras je zastúpený najmä závrtmi, ponormi, vyvieračkami a miestami sa vyskytujúcimi škrapmi. Podzemný kras je charakteristický jaskyňami a priepasťami. Tvoria ho prevažne vápencové horniny, ktoré podliehajú krasovateniu – procesu, pri ktorom dochádza k chemickému rozpúšťaniu minerálov hornín vo vode (obr. 2).

Obr. 2. Chemickým rozpúšťaním vápenca vzniká v jaskyni krasová výzdoba. Foto: A. Lačný

Nezanedbateľnú úlohu pri vzniku jaskýň zohráva vodný tok. Práve preto sa v oblasti Dlhého vrchu vyskytuje až 7 krasových jaskýň (obr. 3). Jaskyne sa nachádzajú na puklinách, ktoré rozšíril potok Parná. Prostredníctvom ponorov – miest, kde voda vchádza do jaskyne, sa riečka neskôr dostávala hlbšie do podzemia. Taktiež odvádzala vodu z Dlhého vrchu a v podobe výverových jaskýň opäť vychádzala na povrch.

Obr. 3. Princíp vzniku fluviokrasových jaskýň s vysvetlením základných častí jaskynného systému. Upravené podľa: Hevesi, 1990.

Parná pramení v horninách ako sú bridlice, pieskovce a bazalty (obr. 4). Sú unášané tokom a pomáhajú mechanickým obrusovaním rozširovať krasové dutiny. Tieto procesy trvajú niekoľko stotisíc až miliónov rokov. Treba si však uvedomiť, že v období vzniku týchto jaskýň bolo podnebie odlišné od toho dnešného. Veľké množstvo zrážok naplnilo povrchové toky, striedali sa ľadové a medziľadové doby. Dochádzalo k intenzívnemu topeniu snehu a ľadu, vďaka čomu sa zväčšovali vodné toky v krajine. Toky prinášali do krasu okrem vody aj časti odolnejšich hornín, ktoré najskôr rozširovali pukliny, a tak začali vytvárať prvé jaskyne. Postupným vnikaním usadenín do vnútra jaskýň však došlo k ich zanášaniu. Krasovatenie pokračuje i dodnes, avšak v menšej miere a v nižšie položených častiach Malých Karpát ako v minulosti.

Obr. 4. Nekrasové horniny, ktoré napomáhajú mechanickému rozrušovaniu jaskýň. Foto: A. Lačný
Nekrasový materiál (pieskovec), odber vzorky: Nové domy Nekrasové valúniky, odber vzorky: jaskyňa Husí stok 1