Osobnosti

História ›

Blažo Štefan

- (* 11. 7. 1909 – † 11. 8. 2001) – pedagóg, spoluzakladateľ organizovanej telovýchovy, divadelný herec, hasič, spoluzakladateľ plachtárskeho klubu, zberateľ ľudových piesní a tancov, reprezentant Slovenska v behu na 400 a 800 m na majstrovstvách Európy veteránov v Helsinkách. Pochovaný je na cintoríne v Horných Orešanoch (č. h. 27) .

Brós Viktor

- (* 19. 5. 1922 – † 12. 5. 1976) – hudobný pedagóg, dirigent, vysokoškolský učiteľ, hlavný dirigent spevokolu Bradlan v Trnave, predseda redakčnej rady „Zborníka Pedagogickej fakulty UK v Trnave“, autor viacerých publikácií, viedol krojový spevokol Orešan. Pochovaný je na cintoríne v Horných Orešanoch (č. h. 659).

Hájiček Viliam

- (* 16. 9. 1913 – † 30. 6. 1993) – člen Zväzu protifašistických bojivníkov za odboj vo Francúzsku, poslanec Národného zhromaždenia ČSSR (14.6.1964-13.12.1968) - člen zahraničného výboru, člen DHZ, poslanec MNV. Pochovaný je na cintoríne v Horných Orešanoch (č. h. 221).

Hečko Ján

Hečko Jánn Horné Orešany - (* 8. 2. 1910 – † 25. 2.1983) – divadelný ochotník, neskôr pôsobil v súbore Poštár v dramatickom krúžku miestnej organizácie Matice slovenskej a od roku 1950 pôsobil v Divadle SNP Martin. Ako slovenský herec hral v niekoľkých slovenských filmoch ako napr.: Drevená dedina, Hriech Kataríny Padychovej, My z deviatej A, Pole neorané, Stretnutie,
V hodine dvanástej.

Bol podpredseda športového klubu ŠK Orešany Hornie. Pochovaný je na miestnom cintoríne v Martine.

Hečko Rudolf

Rudolf Hečko - (* 16. 4. 1906 – † ?) – pedagóg, organista a propagátor ľudového a zborového spevu, zakladateľ spevokolu v Dolnej Súči, kde pôsobil.

prof. Doc. Ing. Dr. František Héger, PhD.

- (* 11. 2. 1930 – † 21. 12. 1997) pôsobil v oblasti vývoja navigačných systémov dopravných vozidiel na zemi, na mori, pod vodou a vo vzduchu. Pôsobil aj ako prezident Elektrotechnických laboratórií v Bunt Hills v New Yorku a je držiteľom niekoľkých patentov v USA a Kanade. Významným spôsobom prispel k úspešnej realizácii vesmírneho programu USA v rámci programu Apollo. Je uvedený medzi najvýznamnejšími osobnosťami sveta vo vedeckej oblasti v Encyklopédii 100 TOP vzdelancov a osobností sveta, ktorú spracováva IBC (Internation Biographical Centre, Cambridge). Je autorom viacerých odborných publikácií. Zomrel v USA (Schenecktady - New York).

V roku 2020 bolo Františkovi Hégerovi udelené in memoriam čestné občianstvo obce Horné Orešany (1, 2).

Horváth Ladislav, PaedDr.

- (* 21. 11. 1928 - † 22.05.2015) – profesor pedagogiky, pôsobil na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, na Katedre slovenského jazyka a literatúry FF UCM, zúčastňoval sa na tvorbe učebníc pre stredné školy, bol členom redakčnej rady časopisu Slovenský jazyk a literatúra. Ako študent učitelskej akadémie prispieval do časopisu, PLAMEŇ, ktorý vydávali katolícki študenti v Trnave. Pochovaný je na cintoríne v Trnave - Cintorín Kamenná cesta (č. h. 270).

Horváthová Blažena, RNDr. CSc

Horváthová Blažena, RNDr. CSc - (*20. 6. 1939) – venovala sa vodnému hospodárstvu na stavebnej fakulte SVŠT, teplote vody tokov, pôsobila na ministerstve životného prostredia SR, venovala sa tiež extrémnym povrchovým odtokom a povodniam.
Za knihu „Povodeň, to nie je len veľká voda“ jej Literárny fond v r. 2004 udelil cenu prémie v kategorii prírodných a technických vied za r. 2003. Minister životného prostredia SR jej udelil v r. 2008 Cenu ministra za mimoriadne výsledky a dlhoročný prínos v starostlivosti o životné prostredie. Vo výskume historických povodní pokračovala a v rukopise má ďalšiu knihu: „Noemov rok 1813, 500 ročné povodne na slovenských tokoch“. V súčasnosti žijúca v Bratislave.

Farkaš Anton

- (* 11. 10. 1787 – † 21. 2. 1871) kaplán vo Veľkej Mani (1811), v Šúrovciach (1812), v Majcichove (1813), farár v Špačinciach (1817), od roku 1847 dekan. Bol významný náboženský spisovateľ, vyznamenaný zlatým záslužným krížom.

Petrašovič František

František Petrašovič - (* 9. 5. 1913 – † 11. 6. 1959) V rokoch 1934 – 35 študoval na Štátnej priemyselnej škole sochársko-kamenárskej v Hořiciach, potom tri roky študoval na Akadémií výtvarných umení v Prahe, po okupácií dokončuje štúdium v Ríme ako štipendista, odkiaľ vedenie zasiela list Dr. Tisovi, že ako prvý Slovák získal veľké uznanie.

Od roku 1941 pôsobil ako slobodný výtvarník v Bratislave. Po návrate zo študijnej cesty do Talianska, ktorú podnikol počas jeho štúdií v Hořiciach a Prahe, sa pohyboval v spoločnosti mladých výtvarníkov a spisovateľov, ako bol J. Mudroch, J. Kostka, J. Fabry a V. Reisel. O jeho sľubných začiatkoch svedčia ukážky z jeho tvorby na výstavách a v nadrealistických zborníkoch. Ako sochár a monumentalista nadviazal na odkaz A. Rodina a E. A. Bourdella. Jeho komorné plastiky majú štýlové príbuznosti s Kostkovou a Pribišovou tvorbou na začiatku 40. rokov

Frantisek Petrasovic, Rodina Svoje baladické a dramatické cítenie uplatňoval v témach ako Láska, Matka, Madona, Pieta, Rodina, Snímanie z kríža. Avšak, ťažká choroba, ktorá sa u neho začala prejavovať spôsobila, že prestal vystavovať a postupne sa úplne stiahol z výtvarného života. Ako pacient trávil väčšinu času v umeleckej dielni. Nemodeloval, ale maľoval obrazy a dekoroval rozmanité predmety. Príležitostne maľoval krajinárske zábery, ktoré sa vyznačovali reálnym videním. Práce sú v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Pochovaný je na cintoríne v Pezinku.

Pri príležitosti 710 výročia založenia prvej písomnej zmienky o obci bola v roku 2006 odhalená pamätná tabuľa na rodnom dome Františka Petrašoviča.

Šajda Jozef, RNDr. , CSc.

RNDr. Jozef Šajda, CSc. - (* 26. 8. 1928 – † 5.1.2017) – Absolvent učiteľskej akadémie Trnava. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Prírodovedeckej fakulte UK a tu obhájil aj doktorát. Učil na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK. Pracoval v SAV na Ústave technickej kybernetiky. 2 roky v tomto obore pracoval i pre OSN. Bol priekopník pri vývoji umelej inteligencie - počítače. Bol súčasťou kresťanského disentu. Pracoval ako poradca prezidenta Michala Kováča pre vedu a výskum. Je pochovaný v Bernolákove, kde strávil posledné roky života.

František Bezroučka

Spoluzakladateľ a prvý predseda TJ, pekár

František Bezroučka sa do Horných Orešian prisťahoval v roku 1928 z Moravy. Bol to dobrý organizátor, ktorý si priniesol skúsenosti, ktoré nadobudol ako učeň vo Viedni a na rodnej Morave. V obci bolo dostatok mladých nadšencov pre kultúru a šport a tak vzniká 21. júla 1929 organizovaný športový klub ŠK Orešany Hornie, ktorý bol začlenený do ČSAF (Československá asociace fotbalová) . Na čele klubu stál Bezroučka 25 rokov. Pochovaný je na miestnom cintoríne.

Vavro Karol

- (* 11. 9. 1891 – † 1976) – počas I. sv. v. bol v ruskom zajatí, kde sa prihlásil do ČS armády. Od 1921 pôsobil v obci ako učiteľ, neskôr správca – učiteľ. Bol člen finančnej komisie, referent a zapisovateľ školskej stolice, veliteľ samaritárnej čaty, hasičského zboru, predseda Katolíckych vychovávateľov Smolenického dekanátu, člen osvetovej komisie. Viedol cirkevný spevokol a dychovú hudbu. Bol riaditeľom Národnej školy v Horných Orešanoch. Pochovaný ja na cintoríne v Horných Orešanoch (č. h. 660).