Zastávka číslo 3 „Olšovský mlyn (parkovisko)“, je už treťou zastávkou revitalizovaného Náučného chodníka Majdán. Tento bol ako prvý lesnícky náučný chodník zriadený už v roku 2002 v rámci Lesov SR, š.p. Doplnený bol v roku 2011 o kras a geológiu územia Speleoklubom Trnava. Začiatok terajšieho chodníka (2016) bol posunutý k autobusovej zastávke Horné Orešany – Majdánske. Druhá zastávka s názvom „Vápenka“ sa nachádza pri Chate Majdán. Pôvodná posledná zastávka „Močiar“ bola pre odľahlosť vynechaná, súčasná posledná zastávka „Orešanská sonda“ sa nachádza 300 m od Vodnej nádrže Parina. Chodník má teraz 10 zastávok a celkovú dĺžku trasy 5,9 km (viď mapka). Zdatní turisti môžu na konci chodníka pokračovať asfaltovou cestou po križovatku Močiar, kde odbočia doľava smerom na Solírov (obr. 1 a 2) a po zelenej turistickej značke sa vrátia na Rázcestie Jágerka (zastávka 7) alebo môžu pokračovať smerom na Zabité (obr. 3 a 4) a Doľany. Smerové šípky na mapke vyznačujú možné pokračovania, alternatívne trasy pre zdatných turistov.
Olšovský mlyn
Náučný chodník Majdán
Obr. 1. Solírov – bašta
Obr. 2. Solírov – zámoček
Obr. 3. Horáreň Zabité
Obr. 4. Dobová fotografia
Budova neďalekej bývalej horárne (obr. 5) bola pôvodne mlynom, preto aj toto pomenovanie Olšovský mlyn. Prívodný kanál, náhon mlynu (obr. 6), je v teréne nepatrne poznateľný poniže asfaltovej cesty pri zastávke 4 na rázcestí a neďaleko mosta sú vidieť i betónové pozostatky stavidiel (obr. 7), ktoré odrážali časť vody potoka k mlynu. Pri Orešanskej priehrade sa v minulosti nachádzal „mlyn pod oborou“, neskôr nazývaný na Píle. Vybudoval ho mlynár Majdan, ktorý utiekol z Chorvátska pred Turkami. Mleli tu aj Olšovský a Pinkas, ktorý mlyn dostaval a vybudoval pri ňom aj pílu. Po roku 1869 mlyn odkúpil gróf Pálffy, mlyn prebudoval, postavil tu gáter (1889) a rezbárske stroje (frézy). Píla na vodný pohon fungovala až do roku 1945, neskôr slúžila ako horáreň a pred výstavbou vodnej nádrže bola zbúraná. Názov lokality Madán (Majdan) pravdepodobne pochádza z názvu letného ubytovania koscov, počas kosenia lúk. Väčšinou na takéto letné ubytovanie slúžila drevená chata/zrub. V tejto oblasti túto úlohu plnila tiež kamenná stavba, podobne ako majer bola aj trvale obývaná.
Obr. 5. Olšovský mlyn
Obr. 6. Prívodný kanál k mlynu
V roku 1987 bola v tejto oblasti „Dolné Markové“ vybudovaná aklimatizačná zvernica na výmere 102 ha. Muflonia zver sem bola dovezená (importovaná) z kvalitných chovov Českej republiky pre účely „občerstvenia krvi“, zlepšenie genofondu domácej populácie muflonej zveri. Oplotenie stavali vojaci základnej služby Československej armády VÚ Senica a Zväzarm Smolenice. Po ukončení režijného poľovného revíru v roku 1999 zvernica prestala plniť svoj účel a zanikla. Brány a oplotenie bolo v posledných rokoch postupne odstránené (obr. 8).
Obr. 7. Zvyšky stavidiel
Obr. 8. Zvyšok oplotenia zvernice
Od tejto zastávky vstupujete do lesa. Nachádzate sa na neverejnej komunikácii s obmedzeným vstupom motorových vozidiel, napriek tomu buďte opatrní. Prosíme Vás, zachovajte ticho, psíkov majte na vôdzke a udržujte čistotu. Prajeme Vám pokojnú a ničím nerušenú prechádzku krásnou prírodou Malých Karpát. Lesy Slovenskej republiky, š.p. www.lesy.sk