Ku krasovej krajine nepochybne okrem jaskýň, vyvieračiek, ponorov a škrapov patria aj závrty, ktoré sa nachádzajú na krasových plošinách. Môžu vznikať ako prepadliská – keď sa prepadne strop jaskyne, prípadne pomalým rozpúšťaním vápenca na pukline nachádzajúcej sa v podzemí (obr.1). Vznikajú na stykoch krasových a nekrasových hornín alebo na tektonických puklinách. Nad vami sa nachádza plošina so závrtom – Orešanská sonda (obr. 2.). Závrt odvádza vodu krasovej plošiny do podzemia. Táto voda sa neskôr dostáva na povrch v podobe krasovej vyvieračky, ktorá sa nachádza pod cestou. Tá sa vlieva do vodného toku Parná, ktorý je lemovaný lužnými vŕbovo-topoľovými a jelšovými lesmi (obr. 3). Sú charakteristické trvalým zamokrením a pravidelnými záplavami. Krasové horniny (vápence a dolomity) predstavujú minerálne bohaté podložie, na ktorom sa vytvorili pôdy bohaté na živiny. Ich hĺbka závisí od sklonu terénu. Na miernych svahoch, kde sú pôdy hlbšie, sa vyvinuli biotopy vápnitých bukových lesov a bukové a jedľové kvetnaté lesy (obr. 4).
Obr. 1. Hlavné typy závrtov: a) zrútený kolapsový závrt; b) korózny závrt; c) subsidenčný (poklesový) závrt; d) zrútený závrt, prepadnutie nadložných nekrasových hornín do vápencových jaskýň; e) aluviálny ponorový závrt. Upravené podľa: Jennings, 1985
Tieto biotopy sú bohaté na druhy bylín znášajúce tieň a spravidla sú bez existencie krovín. Nielen tieto biotopy, ale aj rad ďalších sú predmetom ochrany územia európskeho významu (UEV) Biele hory zaradeného do sústavy Natura 2000. Závrtová jaskyňa Orešanská sonda je momentálne dlhá 33 metrov a hlboká 20 metrov (obr. 5 a 6). Medzi koncom jaskyne a vyvieračkou je výškový rozdiel približne 18 metrov. Tento krasový závrt vznikol na poruche – pukline, na ktorej sa mohla vytvoriť jaskyňa s aktívnym vodným tokom. Bude záležať od vytrvalosti jaskyniarov, či sa im podarí tento jaskynný systém objaviť a preskúmať.