Vápenka

Náučný chodník Majdán

Chata Majdán, je vlastne budova vápenky (obr. 1). Stavbe dnes chýba vnútorná výmurovka pôvodnej pece a komín. Obvodové múry sú pôvodné, resp. domurované sú časti podjazdu a skladu hotového vápna. Vodný kanál pred vápenkou je v súčasnosti prekrytý cestou. Vo vrchnej časti sú vidieť zvyšky zavážacej rampy, ktorou sa pomocou koľajových vozíkov vozil vápenec do pece. Nad vápenkou je lom, kde sa vápenec ťažil. (Má sa zato, že vápenka bola vybudovaná súčasne s výstavbou chemickej továrne, avšak mohla existovať i skôr, i keď nie v takejto podobe.)

2-vapenka-1920cca-upravene

Obr. 1.  Vápenka, cca 1920

Pred vápenkou, až po brány chemického závodu sa nachádzalo „depo“, sklad naštiepaného rovnaného dreva (obr. 2). Samotná „Chemická továreň Smolenice“ (obr. 3) bola vybudovaná v rokoch 1880-1883 a do dnešných čias boli zachované niektoré budovy a jeden komín, ktorý je vidieť neďaleko. Pôvodca myšlienky vybudovať továreň na chemické spracovanie dreva bol gróf Jozef Pálffy (1853-1920) (obr. 4), ktorý ako dvadsaťročný zdedil po strýkovi veľké majetky lesov na Dobrej Vode.

8-depo

Obr. 2.  Depo

3-tovaren1885-odstraneny-raster

Obr. 3.  Továreň, 1885

I keď zavádzanie intenzívnych spôsobov hospodárenia v poľnohospodárstve prinášalo zisky, obchod s drevom bol skôr iba príležitostným, napriek jeho veľkým zásobám v rozsiahlych lesoch. S rozvojom priemyslu a neposlednom rade i s výstavbou železníc, sa vtedy mladý gróf Jozef snažil presvedčiť otca Mórica (1812-1897) o vybudovaní chemickej továrne na spracovanie dreva chemicky – suchou destiláciou. S výstavbou sa začalo v roku 1880 a auguste 1883 dostala Chemická továreň Smolenice, gróf Jozef Pálffy povolenie na zahájenie výroby.

1-jpalffy-upr

Obr. 4.  Gróf Jozef Pálffy

Technológia bola dovezená z Nemecka, odkiaľ prišli i odborníci. Podstata suchej destilácie spočíva v splynovaní dreva, t. j. chemický rozklad dreva pri teplote cca 400°C, obmedzenom prístupe vzduchu a jeho následné skvapalňovanie na prvotný roztok drevného liehu. Lieh sa ďalej spracovával na octan vápenatý a technickú kyselinu octovú. Z octanu vápenatého sa vyrábal acetón. Finálne výrobky boli teda drevný lieh, octan vápenatý, kyselina octová, acetón, drevné uhlie a decht. Drevná surovina sa do továrne zvážala po úzkorozchodnej samospádovej železnici z priľahlých dolín. Vápno z tejto vápenky sa používalo pri výrobe kyseliny octovej v chemickej továrni.