Habáni v histórií Horných Orešian

Džbán rebrovaný s veľkým kyticovým renesančným dekorom z roku 1674
Naše územie osídľovali v priebehu storočí rôzne národy – okrem Slovákov tu žili napríklad Nemci či Chorváti. Spomedzi týchto skupín vyniká etnicky rôznorodá skupina známa pod označením Habáni. Nešlo o jeden národ – k Habánom patrili Švajčiari, Nemci, Holanďania, či obyvatelia severného Talianska. Sami sa nazývali bratmi a sestrami a označenie Habáni, ktoré mali medzi slovenským obyvateľstvom, sa im nepáčilo.
Kto boli títo ľudia, odkiaľ a prečo prišli, čo bolo pre nich typické? Habáni – či skôr novokrstenci alebo anabaptisti boli radikálne zmýšľajúci ľudia, ktorí chceli žiť prísne podľa evanjeliových zásad a priblížiť sa životu prvých kresťanov. Okrem iného hlásali potrebu krstu u dospelých – z toho odvodený názov novokrstenci alebo anabaptisti. Vo svojich domovoch sa však stretali s nepochopením a boli nútení odísť.
Takéto dávne dedičstvo nám dodnes pripomína napríklad typická modranská keramika, nadväzujúca na tradíciu, ktorú si novokrstenci so sebou priniesli z Holandska.
V Horných Orešanoch sa Habáni usadili v roku 1558 a habánsky dvor tu bol i v 17. storočí. Jestvovala tu keramická dielňa. V roku 1663 sa stretávame z Michaelom Odlerom z Orešian, ktorý sa po vypálení a zničení habánskeho dvora v Orešanoch Turkami presťahoval do Modry, kde ešte v tom istom roku postavil budovu s pecou na pálenie keramiky, tzv. prenhaus.
Zdroje:
Zajíčková, Mária: Habánsky dvor vo Veľkých Levároch. Sprievodca po expozícii Záhorského múzea. Záhorské múzeum v Skalici, 2007.
Kalesný, František: Habáni na Slovensku. Tatran, Bratislava, 1981.