Habáni v histórií Horných Orešian

Naše územie osídľovali v priebehu storočí rôzne národy – okrem Slovákov tu žili napríklad Nemci či Chorváti. Spomedzi týchto skupín vyniká etnicky rôznorodá skupina známa pod označením Habáni. Nešlo o jeden národ – k Habánom patrili Švajčiari, Nemci, Holanďania, či obyvatelia severného Talianska. Sami sa nazývali bratmi a sestrami a označenie Habáni, ktoré mali medzi slovenským obyvateľstvom, sa im nepáčilo.

Kto boli títo ľudia, odkiaľ a prečo prišli, čo bolo pre nich typické? Habáni – či skôr novokrstenci alebo anabaptisti boli radikálne zmýšľajúci ľudia, ktorí chceli žiť prísne podľa evanjeliových zásad a priblížiť sa životu prvých kresťanov. Okrem iného hlásali potrebu krstu u dospelých – z toho odvodený názov novokrstenci alebo anabaptisti. Vo svojich domovoch sa však stretali s nepochopením a boli nútení odísť.

Nové útočisko našli na určitý čas na Morave a neskôr na západnom Slovensku (okrem našej obce to bola napríklad Košolná, Častá, Chtelnica, Dechtice, Dobrá Voda, Trstín, Suchá nad Parnou, Budmerice, Čachtice, Častkov, Sobotište, Branč, Veľké a Malé Leváre, Vlčkovce...). Ich postavenie nebolo nikdy jednoduché, časom časť z nich prestúpila na katolicizmus a splynula s miestnym obyvateľstvom a časť odišla – do Sedmohradska, Valašska, na Ukrainu, do Čiernomorskej oblasti a potom do USA a Kanady. Medzi hodnoty, ktoré novokrstenci vyznávali, patrila chudoba, komunitný spôsob života, spoločné vlastníctvo. Nezastávali svetské úrady, nenosili zbrane a nepodporovali násilie. Túžili po spravodlivosti a mravnejšom svete.

Tanier s iniciálkami A. C. B. z roku 1696

Tanier s kvetinovým dekorom z roku 1671

Habáni – novokrstenci boli majstrami mnohých remesiel – známi sú predovšetkým ako hrnčiari, výrobcovia habánskej fajansy - maľovanej keramiky, no vynikali napríklad i ako ránhojiči, lekári, pôrodné asistentky, nožiari, hodinári, murári, garbiari, obuvníci, krajčíri, tkáči, sklenári, knihári, mlynári, pekári, či strechári. Boli čestní a pracovití, ich každodenný život podliehal celému radu pravidiel. Život v habánskych dvoroch prebiehal nezávisle od miestnej obce, hovorilo sa spravidla po nemecky, postupne sa však Habáni učili i reč domáceho prostredia. V čase, kedy prebiehala ich asimilácia medzi domácich obyvateľov, sa typické habánske remeslá stali prístupné i slovenským majstrom a tovarišom.

Takéto dávne dedičstvo nám dodnes pripomína napríklad typická modranská keramika, nadväzujúca na tradíciu, ktorú si novokrstenci so sebou priniesli z Holandska.

V Horných Orešanoch sa Habáni usadili v roku 1558 a habánsky dvor tu bol i v 17. storočí. Jestvovala tu keramická dielňa. V roku 1663 sa stretávame z Michaelom Odlerom z Orešian, ktorý sa po vypálení a zničení habánskeho dvora v Orešanoch Turkami presťahoval do Modry, kde ešte v tom istom roku postavil budovu s pecou na pálenie keramiky, tzv. prenhaus.

Zdroje:
Zajíčková, Mária: Habánsky dvor vo Veľkých Levároch. Sprievodca po expozícii Záhorského múzea. Záhorské múzeum v Skalici, 2007.
Kalesný, František: Habáni na Slovensku. Tatran, Bratislava, 1981.