Kostol Mena Panny Márie - hlavný oltár

História ›

Pamiatky ›

Kostol Mena Panny Márie

Typ ambitového (Ambit - chodba obkolesujúca hlavný oltár, alebo chodba medzi hlavným oltárom a chórovými kaplnkami.) oltára s členením oltára na sokel s predelou, retabulom a štítovým nadstavcom.

Vznikol v druhej polovici 18. storočia. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1782 mal novo postavený tri oltáre: hlavný oltár bol zasvätený sv. Mikulášovi. V prvej polovici 19. storočia pri rozsiahlejšej prestavbe farského kostola v roku 1844 sa zmenilo patrocínium kostola na nové, Meno Panny Márie. Vtedy bol zamenený barokový obraz sv. Mikuláša za nový, Nanebovzatia Panny Márie.

Zbierka na rekonštruciu hlavného oltára
Aktuálne prebieha zbierka na rekonštrukciu. Viac informácií: https://www.horneoresany.sk/farnost

OBSAH

Výnimočné na pamiatke: Objavom a prekvapením je pod premaľbami a hrubou stvrdnutou kriedovo-olejovou vrstvou ,, zakonzervovaná“ imitácia nádherného mramorovania so zlatými žilami v modro-ružových odtieňoch používaného na najkvalitnejších barokových pamiatkach 18. storočia . Na oltári, pod premaľbami sa nachádza vysokokvalitné barokové, leštené zlátenie a striebrenie. Kvalitné sochárske spracovanie figúr svätcov v životnej veľkosti, zanikajúce pod hrubými vrstvami premalieb.(Preto môžeme potvrdiť obdobie vzniku okolo 1782 a nie 19. storočie).

Kostol Horné Orešany

Vzácne: Ide o typ ambitového oltára s prelínajúcimi výraznými prvkami baroka a klasicizmu. Ambit - chodba obkolesujúca hlavný oltár ( alebo chodba medzi hlavným oltárom a chórovými kaplnkami). Najčastejšie sa nachádza vo veľkých pútnickych stredovekých kostoloch a je vybudovaná tak, aby pútnici mohli voľne cirkulovať okolo oltára. Prvky oltára v tejto kombinácii sú na Slovensku ojedinelé.

Oltár bol pôvodne zasvetený sv. Mikulášovi. Mohol byť kostol pútnickým miestom so zasvätením tomuto biskupovi? Predpokladám významnosť proviniencie s ohľadom na tieto fakty:

kvalitné stvárnenie ostatného mobiliára kostola - dva bočné oltáre a kazateľnica
v roku 1731 bolo v starom kostole až 5 oltárov
v intraviláne obce sa nachádzajú aj ďalšie kvalitné barokové kamenné pamiatky ( Kríž 1781, sv. Ján Nepomucký 1767, sv. Florián 1810 ,...)
Gróf Juraj Erdödy dal postaviť nový - súčasný kostol 1758 - 1782

Historický kontext: Kostol sv. Mikuláša bol najstarší horno-orešanský kostol, o ktorom vieme že stál už v roku 1390. Patrón sv. Mikuláš bol braný ako ochranca obchodníkov, ľudí pracujúcich s peniazmi a cestujúcich. Kostol bol už podľa vizitácie z roku 1561 vo veľmi zlom stave. V roku 1634 kostol bol pravdepodobne renovovaný. Bol klenutý s tromi oltármi. Pochovávali sa tu páni Smolenického hradu. V roku 1714 mal kostol tri oltáre, na hlavnom boli obrazy sv. Mikuláša a sv. Martina. 1731, bolo v kostole až päť oltárov. Počas vizitácie v roku 1756 bol kostol už vo veľmi zlom stave,1761dezolátnom. Gróf Juraj Erdödy dal z týchto dôvodov 27. júla 1758 postaviť nový kostol. V stavbe pokračoval po jeho smrti syn Krištof.

V r.1782 bol nový kostol postavený. Mal tri oltáre: hlavný oltár bol zasvätený sv. Mikulášovi, biskupovi, umiestnený v strede svätyne. Pri rozsiahlejšej prestavbe farského kostola v roku 1844 sa zmenilo patrocínium kostola na nové, Meno Panny Márie.
Po vystavaní veže r.1859 bol kostol vysvätený v roku 1861 kardinálom Jánom Scitovským, ostrihomským arcibiskupom.

Nutnosť reštaurátorského zásahu:

Architektúra so sochárskou výzdobou je vo veľmi zlom technickom stave. Celá drevná hmota je v značnej miere oslabená aktívnym drevokazným hmyzom /červotočom/. Niektoré časti sú v havarijnom stave – bortia sa a pod polychrómiou majú perníkový charakter. Spoje architektúry sú rozglejené v konštrukčných spojoch.

Zbierka na rekonštruciu hlavného oltára
Aktuálne prebieha zbierka na rekonštrukciu. Viac informácií: https://www.horneoresany.sk/farnost

Polychrómia je do značnej miery uvoľnená a opadáva. Celý oltár je viac 4- krát premaľovaný sekundárnymi nátermi - syntetickými a olejovými premaľbami nevhodnej farebnosti k dobe vzniku.

Kostol Mena Panny Márie - Horné Orešany

Technický stav pamiatky:

Drevená polychrómovaná architektúra so sochárskou výzdobou je vo veľmi zlom technickom stave. Celá drevná hmota je v značnej miere oslabená aktívnym drevokazným hmyzom /červotočom/. Niektoré časti sú v havarijnom stave – bortia sa a majú perníkový charakter. Spoje architektúry sú rozglejené v konštrukčných spojoch.

Polychrómia je do značnej miery uvoľnená a opadáva. Celý oltár je viac krát premaľovaný sekundárnymi nátermi - syntetickými a olejovými premaľbami nevhodnej farebnosti k dobe vzniku. Na architektúre celkovo - päť farebných vrstiev. Na sochách a nadstavci - tri vrstvy. Originálne zlátenie a striebrenie je viac krát upravované a premaľované zoxidovanými nátermi, zlatolesklými a striebrolesklými fóliami na mixtion.

Pod štyrmi premaľbami sa nachádza kvalitná - prvá originálna farebná úprava: viacfarebná variácia červenoružového a modrého kvalitného mramorovania v kombinácii so zlátenými žilkami a zlátenými architekt. prvkami (hlavice, pätky, ornamenty, svätožiare, atribúty, oblaky,...). Je to typ mramorovania používaný na najkvalitnejších barokových pamiatkach 18. storočia . (Preto môžeme potvrdiť obdobie vzniku okolo 1782 a výmenu obrazu patrocínia P. Márie - rok 1844). Cenová ponuka je viazaná na reštaurovanie kvalitnej originálnej povrchovej úpravy (po odstránení nekvalitných sekundárnych premalieb a zásahov).

Popis pamiatky:

Oltár má zjednodušené barokové formy, ktoré pripisujeme ich následnému prichádzajúcemu obdobiu klasicizmu.

Jednopodlažný oltár má architektonickými prvkami a rímsami vymedzené časti sokla, hlavného podlažia a nadstavca. Vo vysokom sokli prebiehajúcom poza menzu je po stranách dvojica priechodov s polkruhovým ukončením.

Spodný sokel je plasticky predstúpený pred základnú hmotu predsunutými hranolovitými soklami pod štyrmi stĺpmi hlavného podlažia oltára. Prízemná etáž sokla je rozšírená ukončovacími bočnými ornamentálnymi krídlami volútových tvarov s rokajovými ornamentami. Spolu s dekoratívnymi rokokovými vázami v ich vrcholoch, predstavujú výnimočnú kombináciu s ostatným tvaroslovím oltára. (Takýto typ ukončenia sa vyskytuje na kvalitných prevedeniach oltárnej architektúry.) V strede sokla je osadená drevená menza. Na nej stojí novšie tabernákulum ( z roku 1844 ? ) vo forme skrinkového nadstavca so štvorcovým pôdorysom, členeným klasicistickým tvaroslovím dvoch stĺpov, ríms, prekladu a dvierok s bohatým reliéfnym ornamentom a krížom. ( ,,Typická súčasť hlavných oltárov po Tridente, ktorý zvýraznil kult Božieho tela a na hlavnom oltári posilňovali predstavu bojujúcej a víťaziacej cirkvi. Jeho vzhľad dopĺňajú plastické motívy krucifixu.“) Jeho horná rímsa prevyšuje úroveň kordónovej na oltári, ktorá oddeľuje hlavné podlažie oltára a má odlišnú profiláciu. Tradičnou súčasťou výzdoby tabernákula sú adorujúci anjeli, kľačiaci po oboch stranách. Zobrazený sú v duchu neogotiky s realisticky prevedenou detilnou rezbou, odlišujúcou sa od ostatných sôch oltára.

Neskorobarokový farský kostol v Horných Orešanoch v r. 1960

Neskorobarokový farský kostol v Horných Orešanoch v r. 1960

Tri osi vertikálneho členenia hlavného podlažia retabula sú oddelené štvoricou predsunutých stĺpov s hladkými driekmi a kompozitnými hlavicami. Podopierajú pôdorysne rovnako členené hranolovité úseky prekladov so stupňovitými rímsami. Stĺpy sú predsunuté pred zdvojenými pilastrami, vystupujúcimi zo zadnej plochy oltára.

Stredná zóna oltára, v rozšírených bočných krídlach je bez zadnej výplne. Cez okná za nimi dopadá týmto otvoreným priestorom ,,mystické“ svetlo na dve ústredné plastiky sv. Petra a sv. Pavla.

Stredná os oltára je zvýraznená oltárnym obrazom s polkruhovo ukončeným rámom s námetom Nanebovzatej Panny Márie (assumpta). Cez kordónovú rímsu, architektonického horizontálneho členenia, pokračuje plocha oltára do nadstavca so sochárskou výzdobou s námetom sv. Trojice. Horný nadstavec má tvar lichobežníka s konkávno-konvexnými obrysmi ušníc. Na nich sú osadené rovnaké rokokové vázy.

V strede hladkej plochy nadstavca je veľký kruhový otvor s aplikovanou sochárskou výzdobou. Spočíva z bohatej zlátenej svätožiare s holubicou – Duchom svätým a obláčikovým kruhovým rámom. Podobne ako pri sochách, tak i cez Ducha svätého preniká svetelný lúč z kruhového okna záveru apsidy.

Po stranách otvoru nadstavca sú na oblakoch sediaci Kristus s Krížom, Boh Otec. Vo vrchole štítu postavy sv. Trojice sprevádzajú serafíni tvorený anjelskými hlavičkami v zhluku oblakov. Nad nimi korunuje svätožiara s oblakmi orámovanou kartušou s hebrejským nápisom Mena Boha Najvyššieho. Úroveň sochárskeho spracovania nadstavca nadväzuje na stvárnenie figúr v centrálnej časti oltára.

Hlavnú sochársku zložku oltára predstavujú dve dominantné plastiky: po stranách oltárneho obrazu umiestnenými sochami sv. Petra a sv. Pavla, ktorí stoja v otvorených poliach medzi stĺpmi nad ambitovými portálmi.

Na okrajoch architrávu kordónovej rímsy nad stĺpami stoja dve menšie sochy. Vľavo sv. Leonarda z Limoges v rehoľnom odeve. Patrón sedliakov a pustovník, s biskupskou berlou a atribútom Kríža. Vpravo sv. Vendelín ( syn škótskeho kráľa), patrón pastierov, pustovník a pomocník v núdzi.

Zatiaľ čo figúry sv. Petra a Pavla sa vyznačujú bohatými riaseniami a stvárnením drapérií, figúry svätcov sú v stvárnení drapérie jednoduchšie. Ikonografia sv. Petra ako bradatého muža so zväzkom kľúčov, podobne ako sv. Pavla s otvorenou knihou a mečom je bežne zaužívaná. Figúry sa natáčajú ku stredu oltára, kde je ústredný oltárny obraz. Ich sochársky stvárnený, bohato riasený odev má dynamizujúci výraz, kopírujúci pohyb figúr v kontraposte.

Drapérie sv. Leonarda a sv. Vendelína sú viac strnulé, hranaté a podobne ako modelácia tvárí s vlasmi sa vyznačujú, mierne archaickou, jednoduchšou rezbou.

Sochársku zložku oltára dopĺňa ornamentika, sústredená najmä v postranných zlátených ornamentálnych krídlach sokla, nadstavca, konzolách sôch a vlysu architrávu. Tu sa uplatnila vrcholne baroková ornamentika bohatých akantových rozvilín a rokajov.

Ústredný obraz v polkruhovo ukončenom profilovanom ráme zobrazuje Nanebovzatú Pannu Máriu. Výmena pôvodného barokového obrazu sv. Mikuláša za obraz P. Márie súvisela so zmenou patrocínia v roku 1844.

Úroveň ,,akademického“ maliarskeho spracovania obrazu je typická pre princípy obdobia polovice 19. stor. V spracovanom námete Nanebovzatia, Panna Mária spína ruky v geste modlitby s hviezdnou gloriolou okolo jej hlavy. Vzhľadom na kvalitu a technický stav obrazu, signatúra ,,Balogh 1957“ v pravom dolnom rohu, pravdepodobne označuje autora opravy obrazu.

Z typologického hľadiska ide o oltárnu stavbu u nás rozšírenú okolo a po polovici 18. storočia s barokovou koncepciou. Odpozorovaný pohyb a typológia postáv je mierne schématická a štylizovaná.

Fotogaléria