Dnes je pondelok 21. septembra 2020, meniny má Matúš, zajtra Móric. Význam mien.

Kostol Mena Panny Márie - hlavný oltár

Popis pamiatky:

Typ ambitového oltára s členením oltára na sokel s predelou, retabulom a štítovým nadstavcom.

Vznikol v druhej polovici 18. storočia. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1782 mal novo postavený tri oltáre: hlavný oltár bol zasvätený sv. Mikulášovi. V prvej polovici 19. storočia pri rozsiahlejšej prestavbe farského kostola v roku 1844 sa zmenilo patrocínium kostola na nové, Meno Panny Márie. Vtedy bol zamenený barokový obraz sv. Mikuláša za nový, Nanebovzatia Panny Márie.

Kostol Mena Panny Márie - hlavný oltár, Foto Marek Boháček

Zbierka na rekonštruciu hlavného oltára
Aktuálne prebieha zbierka na rekonštrukciu. Viac informácií: https://www.horneoresany.sk/farnost

Oltár má zjednodušené barokové formy, ktoré pripisujeme ich následnému prichádzajúcemu obdobiu klasicizmu.

Jednopodlažný oltár má architektonickými prvkami a rímsami vymedzené časti sokla, hlavného podlažia a nadstavca. Vo vysokom sokli prebiehajúcom poza menzu je po stranách dvojica priechodov s polkruhovým ukončením.

Spodný sokel je plasticky predstúpený pred základnú hmotu predsunutými hranolovitými soklami pod štyrmi stĺpmi hlavného podlažia oltára. Prízemná etáž sokla je rozšírená ukončovacími bočnými ornamentálnymi krídlami volútových tvarov s rokajovými ornamentami. Spolu s dekoratívnymi rokokovými vázami v ich vrcholoch, predstavujú výnimočnú kombináciu s ostatným tvaroslovím oltára. (Takýto typ  ukončenia sa vyskytuje na kvalitných prevedeniach oltárnej architektúry.) V strede sokla je osadená drevená menza. Na nej stojí novšie tabernákulum ( z roku 1844 ? )  vo forme skrinkového nadstavca so štvorcovým pôdorysom, členeným klasicistickým tvaroslovím  dvoch stĺpov, ríms, prekladu a dvierok s bohatým reliéfnym ornamentom a krížom. ( ,,Typická súčasť hlavných oltárov po Tridente, ktorý zvýraznil kult Božieho tela a na hlavnom oltári posilňovali predstavu bojujúcej a víťaziacej cirkvi. Jeho vzhľad dopĺňajú plastické motívy krucifixu.“) Jeho horná rímsa prevyšuje úroveň kordónovej na oltári, ktorá oddeľuje hlavné podlažie oltára a má odlišnú profiláciu. Tradičnou súčasťou výzdoby tabernákula sú adorujúci anjeli, kľačiaci po oboch stranách. Zobrazený sú v duchu neogotiky s realisticky prevedenou detilnou rezbou, odlišujúcou sa od ostatných sôch oltára.

Neskorobarokový farský kostol v Horných Orešanoch v r. 1960

Neskorobarokový farský kostol v Horných Orešanoch v r. 1960

Tri osi vertikálneho členenia hlavného podlažia retabula sú oddelené štvoricou predsunutých stĺpov s hladkými driekmi a kompozitnými hlavicami. Podopierajú pôdorysne rovnako členené hranolovité úseky prekladov so stupňovitými rímsami. Stĺpy sú predsunuté pred zdvojenými pilastrami, vystupujúcimi zo zadnej plochy oltára.

Stredná zóna oltára, v rozšírených bočných krídlach je bez zadnej výplne. Cez okná za nimi dopadá týmto otvoreným priestorom ,,mystické“ svetlo na dve ústredné plastiky sv. Petra a sv. Pavla.

Stredná os oltára je zvýraznená oltárnym obrazom s polkruhovo ukončeným rámom s námetom Nanebovzatej Panny Márie (assumpta). Cez kordónovú rímsu, architektonického horizontálneho členenia, pokračuje plocha oltára do nadstavca so sochárskou výzdobou s námetom sv. Trojice. Horný nadstavec má tvar lichobežníka s konkávno-konvexnými obrysmi ušníc. Na nich sú osadené rovnaké rokokové vázy.

V strede hladkej plochy nadstavca je veľký kruhový otvor s aplikovanou sochárskou výzdobou. Spočíva z bohatej zlátenej svätožiare s holubicou – Duchom svätým a obláčikovým kruhovým rámom. Podobne ako pri sochách, tak i cez Ducha svätého preniká svetelný lúč z kruhového okna záveru apsidy.

Po stranách otvoru nadstavca sú na oblakoch sediaci Kristus s Krížom, Boh Otec.  Vo vrchole štítu  postavy sv. Trojice sprevádzajú serafíni tvorený anjelskými hlavičkami  v zhluku oblakov. Nad nimi korunuje svätožiara s oblakmi orámovanou kartušou s hebrejským nápisom Mena Boha Najvyššieho. Úroveň sochárskeho spracovania nadstavca nadväzuje na stvárnenie figúr v centrálnej časti oltára.

Hlavnú sochársku zložku oltára  predstavujú dve dominantné plastiky: po stranách oltárneho obrazu umiestnenými sochami sv. Petra a sv. Pavla, ktorí stoja v otvorených poliach medzi stĺpmi nad ambitovými portálmi.

Na okrajoch architrávu kordónovej rímsy nad stĺpami stoja dve menšie sochy. Vľavo sv. Leonarda z Limoges v rehoľnom odeve. Patrón sedliakov a pustovník, s biskupskou berlou a atribútom Kríža. Vpravo sv. Vendelín ( syn škótskeho kráľa), patrón pastierov, pustovník a pomocník v núdzi.

Zatiaľ čo figúry sv. Petra a Pavla sa vyznačujú bohatými riaseniami a stvárnením drapérií, figúry svätcov sú v stvárnení drapérie jednoduchšie. Ikonografia sv. Petra ako bradatého muža so zväzkom kľúčov, podobne ako sv. Pavla s otvorenou knihou a mečom je bežne zaužívaná. Figúry sa  natáčajú ku stredu oltára, kde je ústredný oltárny obraz. Ich sochársky stvárnený, bohato riasený odev má dynamizujúci výraz, kopírujúci pohyb figúr v kontraposte.

Drapérie sv. Leonarda a sv. Vendelína sú viac strnulé, hranaté a podobne ako modelácia tvárí s vlasmi sa vyznačujú, mierne archaickou, jednoduchšou rezbou.

Sochársku zložku oltára dopĺňa ornamentika, sústredená najmä v postranných zlátených ornamentálnych krídlach sokla, nadstavca, konzolách sôch a vlysu architrávu. Tu sa uplatnila vrcholne baroková ornamentika bohatých akantových rozvilín a rokajov. 

Ústredný obraz v polkruhovo ukončenom profilovanom ráme zobrazuje Nanebovzatú Pannu Máriu. Výmena pôvodného barokového obrazu sv. Mikuláša za obraz P. Márie súvisela so zmenou patrocínia v roku 1844. 

Úroveň ,,akademického“ maliarskeho spracovania obrazu je typická pre princípy obdobia polovice 19. stor. V spracovanom námete Nanebovzatia,  Panna Mária spína ruky v geste modlitby s hviezdnou gloriolou okolo jej hlavy. Vzhľadom na kvalitu a technický stav obrazu, signatúra ,,Balogh 1957“ v pravom dolnom rohu, pravdepodobne označuje autora opravy obrazu.

Z typologického hľadiska ide o oltárnu stavbu u nás rozšírenú okolo a po polovici 18. storočia s barokovou koncepciou. Odpozorovaný pohyb a typológia postáv je mierne schématická a štylizovaná.

Kostol Horné Orešany

 

Výnimočné na pamiatke: Objavom a prekvapením je pod premaľbami a hrubou stvrdnutou kriedovo-olejovou vrstvou ,, zakonzervovaná“ imitácia nádherného mramorovania so zlatými žilami v modro-ružových odtieňoch používaného na najkvalitnejších barokových pamiatkach 18. storočia . Na oltári, pod premaľbami sa nachádza vysokokvalitné barokové, leštené zlátenie a striebrenie. Kvalitné sochárske spracovanie figúr svätcov v životnej veľkosti, zanikajúce pod hrubými vrstvami premalieb.(Preto môžeme potvrdiť obdobie vzniku okolo 1782 a nie 19. storočie).

Vzácne: Ide o typ ambitového oltára s prelínajúcimi výraznými prvkami baroka a klasicizmu. Ambit - chodba obkolesujúca hlavný oltár ( alebo chodba medzi hlavným oltárom a chórovými kaplnkami). Najčastejšie sa nachádza vo veľkých pútnickych stredovekých kostoloch a je vybudovaná tak, aby pútnici mohli voľne cirkulovať okolo oltára. Prvky oltára v tejto kombinácii sú na Slovensku ojedinelé.

Oltár bol pôvodne zasvetený sv. Mikulášovi. Mohol byť kostol pútnickým miestom  so zasvätením tomuto biskupovi? Predpokladám významnosť proviniencie s ohľadom na tieto fakty:

  • kvalitné stvárnenie ostatného mobiliára kostola - dva bočné oltáre a kazateľnica
  • v roku 1731 bolo v starom kostole až 5 oltárov
  • v intraviláne obce sa nachádzajú aj ďalšie kvalitné barokové kamenné pamiatky ( Kríž 1781, sv. Ján Nepomucký 1767, sv. Florián 1810 ,...)
  • Gróf Juraj Erdödy dal postaviť nový - súčasný kostol 1758 - 1782

Historický kontext: Kostol sv. Mikuláša bol najstarší horno-orešanský kostol, o ktorom vieme že stál už v roku 1390. Patrón sv. Mikuláš bol braný ako ochranca obchodníkov, ľudí pracujúcich s peniazmi a cestujúcich. Kostol bol už podľa vizitácie z roku 1561 vo veľmi zlom stave. V roku 1634 kostol bol pravdepodobne renovovaný. Bol klenutý s tromi oltármi. Pochovávali sa tu páni Smolenického hradu. V roku 1714 mal kostol tri oltáre, na hlavnom boli obrazy sv. Mikuláša a sv. Martina. 1731, bolo v kostole až päť oltárov. Počas vizitácie v roku 1756 bol kostol už vo veľmi zlom stave,1761dezolátnom. Gróf Juraj Erdödy dal z týchto dôvodov 27. júla 1758 postaviť nový kostol. V stavbe pokračoval po jeho smrti syn Krištof.       

V r.1782 bol nový kostol postavený. Mal tri oltáre: hlavný oltár bol zasvätený sv. Mikulášovi, biskupovi, umiestnený v strede svätyne.  Pri rozsiahlejšej prestavbe farského kostola v roku 1844 sa zmenilo patrocínium kostola na nové, Meno Panny Márie.
Po vystavaní veže r.1859 bol kostol vysvätený v roku 1861 kardinálom Jánom Scitovským, ostrihomským arcibiskupom.

Nutnosť reštaurátorského zásahu:

Architektúra so sochárskou výzdobou je  vo veľmi zlom technickom stave. Celá drevná hmota je v značnej miere oslabená aktívnym drevokazným hmyzom /červotočom/. Niektoré časti sú v havarijnom stave – bortia sa a pod polychrómiou majú perníkový charakter. Spoje architektúry sú rozglejené v konštrukčných spojoch. 

Zbierka na rekonštruciu hlavného oltára
Aktuálne prebieha zbierka na rekonštrukciu. Viac informácií: https://www.horneoresany.sk/farnost

Polychrómia je do značnej miery uvoľnená a opadáva. Celý oltár je viac 4- krát premaľovaný sekundárnymi nátermi - syntetickými a olejovými premaľbami nevhodnej farebnosti k dobe vzniku.

ostol Mena Panny Márie Horné Orešany, Foto Marek Boháček

TECHNICKÝ STAV PAMIATKY:

Drevená  polychrómovaná architektúra so sochárskou výzdobou je  vo veľmi zlom technickom stave. Celá drevná hmota je v značnej miere oslabená aktívnym drevokazným hmyzom /červotočom/. Niektoré časti sú v havarijnom stave – bortia sa a majú perníkový charakter. Spoje architektúry sú rozglejené v konštrukčných spojoch.

Polychrómia je do značnej miery uvoľnená a opadáva. Celý oltár je viac  krát premaľovaný sekundárnymi nátermi - syntetickými a olejovými premaľbami nevhodnej farebnosti k dobe vzniku. Na architektúre celkovo - päť farebných vrstiev. Na sochách a nadstavci - tri vrstvy. Originálne zlátenie a striebrenie je viac krát upravované a premaľované zoxidovanými nátermi, zlatolesklými a striebrolesklými fóliami na mixtion. 

Pod štyrmi premaľbami sa nachádza kvalitná - prvá originálna farebná úprava: viacfarebná variácia červenoružového a modrého kvalitného mramorovania v kombinácii so zlátenými žilkami a zlátenými architekt.  prvkami (hlavice, pätky, ornamenty, svätožiare, atribúty, oblaky,...). Je to typ mramorovania používaný na najkvalitnejších barokových pamiatkach 18. storočia . (Preto môžeme potvrdiť obdobie vzniku okolo 1782 a výmenu obrazu patrocínia P. Márie - rok 1844).  Cenová ponuka je viazaná na reštaurovanie kvalitnej originálnej povrchovej úpravy (po odstránení nekvalitných sekundárnych premalieb a zásahov).

Text: Mgr. art. Peter Gregvorek, foto: M. Boháček